Prvý polrok 2012 bol obdobím rastu môjho fotografického ega. Postupne som nadobúdal presvedčenie, že “to” celé má zmysel, a že časom z toho môže vzniknúť slušný dokument. Fotenie “do šuflíka” prestalo byť motivujúce a vo mne rástla potreba zverejniť svoj príbeh. Zároveň som pochopil, že mám voči ľuďom, ktorých bez opýtania fotím na verejnosti, určitý druh zodpovednosti. Pochopil som, že pokiaľ svoje fotky nezverejním, môžem byt právom považovaný za (každý si dosadí). Ľudia zachytení na mojich záberoch majú právo vedieť, že sa stali súčasťou väčšieho projektu, že sú len jedným z mnohých hercov príbehu. S vedomím, že to raz celé zavesím na web (a tým legitimizujem) zo mňa spadli aj zvyšky ostýchavosti a po celý rok 2012 som fotil nepomerne viacej ako tie predchádzajúce (tento rok je cieľom dodržať trend a nafotiť min. dvojnásobok oproti 2012…držte palce). Dlho som rozmýšľal koľko z toho zverejniť. Nakoniec som zostal verný myšlienke blogu a aj v tomto príspevku uverejňujem v priemere každý 5-ty čiernobiely analógový záber. Slušné portfólio je na pláne, keď budem schopný dať to mokrou cestou na papier a skenovať rovno fotografie.
2012 – Časť prvá
2012 – Časť druhá
2012 – Časť tretia
apríl – z topoľov sa sype páperie a slnko už hreje…už bude dobre
ahoj mami
“silent” – skúška v ružinovskom jednoizbáku
posledná cigaretka
Lipany, v sobotu ráno pred svadbou Toňi a Vlada cestou do cukrárne na povinnú kávu
veľa som fotil na požičaný digitál (príšerná chyba)… nakoniec ma ako-tak zachránili dva čiernobiele filmy vycvakané “by the way”
naspäť v BA
pohodička
aj takto to vyzerá v petržalskom lesíku, keď kvitne medvedí cesnak
najlepší diabol-ista akého som kedy videl
Jarino a malý Radko
zákulisie oázy
šiel som si na poštu po novú hračku(6*6 TLR), no vraj “spadol systém” a tak ani neotvorili…bohvie dokedy tam títo dobrí ľudia čakali na svoj dôchodok
prvý záber
druhý – Marek
kupoval som mačku vo vreci a chcel som čo najskôr vidieť, čo z toho vylezie
posledné 4 zábery z prvého filmu som rýchlo vycvakal na Obchodnej ulici a utekal domov vyvolávať
lezú z toho úžasné negatívy ale správne ostrenie pri f2,8 na pohybujúci sa objekt budem musieť ešte natrénovať
krátky výlet s kamarátmi na Pajštún
moja prvá fotografia na papieri
víkendová chatovačka na myjavských kopaniciach – Zdenek Vozárik
to je on
občas robí dvojité expozície
ale v rukách majstra(Zdenek Vozárik) je famózny
kvôli tomuto záberu som zmokol až na kožu, oplatilo sa?
hrôzostrašná scéna
Little Big
Námestie Slobody – symbol neslobodného režimu, symbol odcudzenia občana od znásilneného verejného priestoru
symboly by sa nemali búrať, ale Námestie slobody prosím zbúrajme a postavme tam zmysluplný park!!
čašníci z čínskej reštaurácie
cestou do Trenčína na pivný pochod “Kukanova desina”, ktorého som sa nakoniec nezúčastnil
vykročil som z dverí paneláku na sídlisku Juh, zdvihnem zrak a predo mnou stála táto partička…”nazdar, sprav nám fotku”…rýchlo som cvakol, oni zmizli a ja som si uvedomil, že som spravil len jeden príšerne podexponovaný záber…odvtedy odhadujem expozíciu vždy v predstihu
deti zo sociálnej ubytovne Fortuna v Dúbravke
na psíčkárskej akcii v Piešťanoch
Petra Moncmann – zakladateľka Slovenskej asociácie psích terapeutov
prvý deň “roadtripu Čierna Hora” sme prespávali v mestečku Igrane na chorvátskom pobreží
na Euro 2012 sa práve hral štvrťfinálový zápas Nemecko – Grécko
aj tento súboj vyhrali Nemci
v Kotore sme sa ubytovali na bizarnom mieste – priamo v obývačke jednej milej rodinky roztiahli nám gauč, popriali príjemný pobyt a všetci štyria sa na najbližšie dni nasáčkovali do kuchyne
v pozadí Kotorská zátoka
veľkolepá, ale zanedbaná socialistická architektúra v Kolašíne
Marek a Hana, Myjavské kopanice – narodeninová pártyprišli sme v podvečer a pomedzi stromy presvitalo luxusné svetlo…ideálne na rýchle snap-portréty
Ervin
moje prvé pokusy o architektúru
svadobný – street
zo zákulisia
zahnutý koniec filmu spôsobil zaujímavý tilt – efekt
Šarlotka
Viki a Olinka
Zuzka s Dominikou
Miro
moja krstná mama Betka
herec
návštevníci z inej doby
hipshot(fotené od boku)
aj toto…asi by som to mal praktizovať častejšie
jedna zo scén, keď viete, že niečo sa stane…stojíte vo vzdialenosti dva metre ,snažíte sa byť nenápadný a zároveň citlivo vnímať dej…ona sa zastaví, vyloží nohu na výklad a vy čakáte…on začne šmátrať po vreckách, vytiahne krabičku cigariet…vy už máte dávno zaostrené a skomponované, čakáte kým si pripáli…dúfate, že ona nezloží nohu…a potom to sadne…stlačíte spúšť a viete, že to dopadlo presne tak, ako ste si to predstavovali…cítite sa ako režisér…ak si vás všimli, usmejete sa, poďakujete za krásny záber, prehodíte pár slov a režírujete ďalej
môj prvý “Žákovic Open” začal presne tak, ako sa na dedinský festival patrí – zaparkovali sme na poli a cestou do areálu nás takmer prešiel festivalový traktor
Peter Lipa – (pre mňa) ďaleko najlepší koncert festivalu
už z diaľky som videl, že niečo chystajú
pridal som do kroku a on skočil…slečna v pozadí sklamane zakričala “zasa som to nestihla!”
sprchy ženy
tieto nápisy sa začali objavovať v bratislavských uliciach
hipster – bajky sa stali hitom leta 2012
môj asi najrýchlejší street záber…už bol vo vzduchu keď ho môj pud sebazáchovy zaregistroval
aj v absolútnej tme sa dá fotiť
3 fľaše tvrdého a pivečko
Zdenek Vozárik bol zaniesť nejaká c41 do labu
Super fotky. Má to dušu…
Ľudia sú krásni!
Pri tej foto z Obchodnej mi prišlo opätovne na um, čo si hovorím ešte od rokov 70tych /štúdium na VŠ/ a j pri neskorších návštevách BA: toto predsa nemôže byť jedna z hlavných ulíc hlavného mesta :/
…mám pocit, že sa dosť podobám na Vašu krstnú mamu Betku
/som na FB – dá sa porovnať/…
Pozdravuje Katarína z Prievidze